Všetko o kompostéri – aký vybrať a kam ho umiestniť na záhrade?

Záhradníkovo zlato alebo čo je kompost a prečo je dôležitý

Kompostovanie je tak trochu čarovanie s prírodou. Je to proces, pri ktorom sa organické materiály, ako sú listy, tráva, konáre a zvyšky z kuchyne, za pomoci mikroorganizmov, vzduchu a vody premenia na úrodnú zeminu plnú živín. Stačí len trochu trpezlivosti, vidly a správny pomer ingrediencií a o pár mesiacov máte pod rukami čierne zlato, po ktorom vaše rastlinky zaručene zaplesajú.

Kompost je totiž pre pôdu ako vitamínová bomba. Zlepšuje jej štruktúru, pomáha zadržiavať vodu a dodáva potrebné živiny pre zdravý rast rastlín. Kompostovaním vytvárate ideálne prostredie v pôde, zároveň tiež prispievate k ochrane našej planéty tým, že znižujete množstvo odpadu na skládkach. Tak neváhajte a pustite sa do tohto prírodného kolobehu. My vám ukážeme, ako na to!

Kompostér domov aj na záhradu

Drvivá väčšina záhradkárov a pestovateľov si vyrába vlastný kompost – spôsobov, ako kompostovať, existuje hneď niekoľko a nástrojov možno ešte viac. Prvou možnosťou je klasický kompostér alebo kompostovacie silo, ktoré si môžete vyrobiť aj sami. Na to vám budú stačiť drevené dosky alebo palety, kladivko, pár klincov a štipka trpezlivosti. Jeho nevýhodou je, že kompost je potrebné často ručne prevzdušňovať, ľahko sa k nemu dostanú hlodavce, nepôsobí príliš esteticky, rýchlo vysychá a časom môže veľmi zapáchať. Našťastie existujú aj moderné záhradné kompostéry, ktoré sú uzavreté a dokonca dokážu urýchliť celý proces kompostovania až o niekoľko týždňov či mesiacov.

Ďalšou možnosťou sú domáce kompostéry, ktoré prinášajú elegantné riešenie, ako spracovať organický materiál priamo vo vašej kuchyni. Bez otravných mušiek, nepríjemného zápachu a veľkého úsilia. Jedným z nich je napríklad bokashi kompostér. Ide o špeciálnu nádobu, ktorá je určená na anaeróbne kvasenie organického odpadu v domácnosti. Pomocou špeciálnych mikroorganizmov sa v nej odpad rýchlo rozkladá a premieňa na hodnotné hnojivo pre rastliny. O tých však dnes nie je reč, vráťme sa teda späť na záhradu.

Aký kompostér vybrať, aby premenil odpad na poklad

V porovnaní s klasickými kompostérmi z drevených paliet či dosiek posúvajú tie moderné celý proces o úroveň vyššie. Väčšinou sú vyrobené z kvalitného plastu, ktorý je vhodný na priamy styk s potravinami. A to najlepšie? Ušetria vám mesiace času. Lepšie povedané, kompostér celý proces kompostovania výrazne urýchli a vy sa tak môžete tešiť z kvalitného kompostu, vďaka ktorému bude vaša záhrada doslova rozkvitať.

Ďalšou obrovskou výhodou kompostéra je aj jeho dizajn, vďaka ktorému ho konečne nemusíte schovávať niekde v rohu záhrady. Vybrať si môžete hneď z niekoľkých variantov od imitácie dreva až po najrôznejšie odtiene zelenej, ktoré dokonale splynú s vašou záhradou. To však nie je všetko. Kompostéry disponujú uzatvárateľným vekom, vďaka ktorému neucítite žiadny zápach. To príde vhod najmä vtedy, ak bývate v zastavanej oblasti. Navyše budete mať ku kompostu vždy jednoduchý prístup. Kompostéry výborne odolávajú aj nepriaznivému počasiu a rozhodne ich nerozhádže silný vietor, dážď ani krupobitie.

Kam umiestniť kompostér?

Neviete, kam s kompostérom? Určite sa neodporúča postaviť ho na priame slnko, kde by rýchlo vysychal. Ideálne umiestnenie je v polotieni. Zároveň by mal byť ľahko prístupný, aby ste mohli pohodlne pridávať materiál a neskôr kompost využiť. Umiestnite ho preto v dostatočnej vzdialenosti od domu. Pre plynulý prechod medzi kompostérom a zvyškom záhrady môžete jeho okolie olemovať prírodnými materiálmi, ako sú kamene či drevo, prípadne okolo neho vysadiť okrasné rastliny.

Ako správne kompostovať?

Aby kompost čo najviac prospieval, je potrebné vedieť, ako kompostovať. Nebojte sa, nejde o nič zložité. Kvalitný kompost získate tak, že doň budete priebežne pridávať zelené a hnedé zložky, ktoré sú bohaté na uhlík a dusík. Čo to znamená?

Zelené materiály ako je pokosená tráva, ovocie alebo zvyšky z kuchyne obsahujú dusík, ktorý je dôležitý pre tlenie. Málo dusíka spôsobuje dlhý rozklad, ak je ho naopak príliš, kompost môže začať hniť.

Hnedé materiály sú jednoducho tie, ktoré „šuštia“ a patria medzi ne lístie, suché konáre, slama či škrupiny. Sú bohaté na uhlík, ktorý je nesmierne dôležitý pre mikroorganizmy, ktoré sa starajú o rozklad odpadu.

Nezabudnite, že kompost by mal byť vždy v kontakte s pôdou. Ľahšie sa doň dostanú užitočné živočíchy, ako sú napríklad dážďovky. Na dno kompostu umiestnite hnedý materiál – ideálne sú napríklad konáre, ktoré kompost prevzdušnia a zároveň umožnia odtok prebytočnej vody. Ďalej budete pokračovať o niečo tenšou zelenou vrstvou, potom zase hnedou a tak stále dokola. 

Počas dvoch dní začnú mikroorganizmy produkovať teplo a nastane horúca fáza – teplota presiahne až 50 °C a trvá zvyčajne niekoľko dní až týždňov. Počas tohto obdobia je nevyhnutné kompost neustále dopĺňať novým materiálom, keďže tlením dochádza k jeho sadaniu. Ak sa hmota dostatočne nezahrieva, je potrebné ju buď zaliať, alebo pridať ďalší materiál. Proces tlenia môžete urýchliť pridaním vyzretého kompostu, napríklad zo spomínaného bokashi kompostéra, ale prihodiť môžete aj trochu hnoja.

Hoci za vás väčšiu časť práce vykoná príroda, je dôležité strážiť, aby mal kompost dostatok vzduchu a vody. Raz mesačne ho preto premiešajte tak, aby sa všetky „ingrediencie“ spojili dokopy a dostal sa k nim vzduch. V horúcom lete kompost zalievajte dostatočným množstvom vody. Hotovo? Perfektné! Na čerstvý kompost sa môžete tešiť približne už za 2 mesiace.

Čo patrí a nepatrí do kompostu

Ako správne kompostovať už viete. Poďme sa na záver pozrieť aj na to, čo do kompostu patrí a čo by ste doň naopak nikdy nemali pridávať. Do kompostu patrí široká škála organických materiálov, ako sú zvyšky ovocia a zeleniny, šupky, čajové vrecúška, kávová usadenina, vaječné škrupiny, zvädnuté kvety, pokosená tráva, lístie, vetvičky, piliny a hobliny z neošetreného dreva, papierové vreckovky a obrúsky. Naopak do kompostu nepatrí mäso, kosti, ryby, mliečne výrobky, tuky a oleje, zvyšky varených jedál, chemicky ošetrené drevo, popol z uhlia, časopisy, plasty, sklo, kovy, kamene, zvieracie exkrementy, burina so semenami, choré rastliny a materiály kontaminované chemikáliami.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Prečo nie je čerstvo pokosená tráva odpad, ale poklad?

Vermikompostovanie –⁠ prečo s ním začať a ako naň