Máj v zeleninovej záhrade

Deň sa už podstatne predĺžil, a preto majú semenáčiky dostatok denného svetla. Nesmieme zabudnúť, že dĺžka dňa je pre rast a vývoj rastlín rovnako dôležitá ako teplota. Vysievať do studenej pôdy nemá význam, pretože ak sa nedosiahne aspoň minimálna teplota potrebná na klíčenie, ležia semená v zemi tak dlho, až začnú hniť. To isté platí aj o mokrej pôde. Voľba správneho dňa na vykonanie tej či onej práce v záhrade môže mať rozhodujúci význam pre to, aká bude úroda. To nás však naučí jedine skúsenosť.

Skoré zemiaky

Začiatkom mája môžeme aj v menej priaznivých klimatických podmienkach vysádzať skoré zemiaky. Skoré odrody zemiakov majú pomerne rýchly vývoj, skoro dosahujú konzumnú zrelosť a spotrebúvajú sa ako „nové zemiaky“, u nás zvyčajne v júli a auguste. V žiadnej záhrade pri rodinnom dome určite nebudeme mať toľko miesta, aby sme mohli pestovať celé lány zemiakov, ale na samozásobenie vlastnej rodiny zvyčajne postačí jeden až dva riadky, na ktoré budeme potrebovať asi 3 kg sadby. O to viac musíme prezrieť každú hľuzu a uistiť sa, že je zdravá, a hlavne, či nie je mäkká. Pritom ponecháme iba tri alebo štyri naklíčené očká, samozrejme tie najsilnejšie. Takto nájdete pod každou rastlinou 10 až 20 pekných zemiakov.

Zemiaky vysádzame do brázd, ktoré sú asi 10 cm hlboké a 50 cm od seba vzdialené. Pripravené brázdy môžeme poprášiť hnojivom bohatým na dusík. Hľuzy kladieme v brázde na vzdialenosť asi 25 – 30 cm od seba, aby mali rastliny dostatok priestoru. Potom osadené brázdy prihrnieme z oboch strán zeminou pomocou motyčky, takže na riadku vzniknú nízke hrobčeky.

Hneď ako zemiaky vyrašia, môžu sa okopávať, aby sa tým narušoval tvoriaci sa pôdny prísušok. Aby sme podporili zakoreňovanie zemiakov, zeminu v riadku aj počas vegetácie nakopcujeme. Ak hrozí pokles teploty pod bod mrazu, môžeme riadky cez noc prikryť fóliou z PVC.

Karotka

Mrkva sa v našich klimatických podmienkach vysieva hlavne v marci a apríli, ale karotku môžeme vysievať ešte v máji a júni. Ich vegetačná doba je oveľa kratšia než pri mrkve, iba 120–160 dní. Pri pestovaní karotky sa často stáva problémom malá muška nazývaná pochmurnatka mrkvová, ktorá môže zničiť aj celú úrodu. Ak nechcete používať chemické insekticídy na jedlé rastliny, potom je naozaj lepšie počkať s výsevom karotky až na koniec mája, t. j. obdobie, keď muška ukončí kladenie vajíčok. Ak použijete niektorú z rýchlo rastúcich odrôd, môžete ešte včas na jeseň zberať chutnú karotku.

Letná kapusta

Kapusta sa môže pestovať buď z priameho výsevu, alebo z predpestovanej sadby. Skoré a poloskoré odrody vyžadujú dobre prekyprené, ľahšie a vyhnojené pôdy s dostatkom vápna a pravidelnou zálievkou. Pre neskoré odrody sú naopak vhodnejšie pôdy ťažšie.

Na tzv. letné pestovanie kapusty je vhodný priamy výsev na záhon. Pri výseve do voľnej pôdy sa znižuje nebezpečenstvo, že budú napadnuté kvetárkou kapustovou, ktorá sa častejšie vyskytuje pri presádzaných rastlinách. Letnú kapustu vysievame do štipiek na vzdialenosť 40 x 40 až 60 x 60 cm. Hneď ako rastliny vytvoria štyri listy, vyjednotíme ich a ponecháme len jednu rastlinu, tú najsilnejšiu. Keďže vysievané rastliny majú neporušený koreňový systém, znášajú aj dlhšie trvajúce sucho, pretože môžu čerpať vlahu z väčšej hĺbky.

Letný karfiol

Letný karfiol u nás vytvorí pekné a veľké biele ružice iba v dostatočne vlhkej a úrodnej pôde. Sadbu si musíme predpestovať v parenisku a na záhon ju vysádzame v máji až v júni do sponu 50 x 50 cm. Zberať môžeme v júli a auguste. Z priameho výsevu sa zberá neskôr.

Vysádzanie predpestovaných jahôd

Samozrejme, že v máji nie je práve najvhodnejší čas na zakladanie jahodového záhonu. Avšak v tomto období môžeme ešte vysádzať rastliny predpestované v kvetináčoch. Jahodník vysádzajte len do dobre vyhnojenej pôdy. Najprv urobíme sádzacími lopatkami jamky o niečo väčšie, než je koreňový bal rastliny. Opatrne rastlinu vyklepneme, aby sme nepoškodili koreňový bal. Pridáme trochu kompostovej zeminy a dobre zalejeme. Majte vždy na pamäti, že jahody zostanú na rovnakom stanovišti asi 3 roky. Preto im venujte ten najúrodnejší a najlepšie vyhnojený záhon.

Výsadba hlávkového šalátu

V máji tiež pokračujeme s výsevom alebo výsadbou hlávkového šalátu na letný zber. Šalát je vďačný, ak ho necháme na pokoji. Ak rastie pomaly, môžeme ho prihnojiť.

Zeleninová paprika

Je to jeden z najobľúbenejších druhov zeleniny, pretože sa dá konzumovať nielen rôznym spôsobom tepelne upravená, ale aj za surova. V zelených plodoch je veľké množstvo vitamínu C. U nás sa však dá pestovať zeleninová paprika na vonkajších záhonoch len v tých najteplejších oblastiach. Všade inde ju môžeme pestovať iba v skleníku alebo v parenisku. Hneď ako sa koncom mája dostatočne oteplí, môžeme v teplých polohách vysádzať predpestované rastliny na vonkajší záhon, najlepšie na vzdialenosť 40 x 50 cm.

Cibuľa zo sadzačky

Hneď ako je pôda rozmrznutá a dostatočne suchá, môžeme začať vysádzať cibuľu sadzačku. V máji sa už môže vysádzať aj v klimaticky menej priaznivých oblastiach. Až do výsadby skladujeme sadzačku v chladnom prostredí. Musíme ju prezerať a plesnivejšie cibuľky vždy vyradiť. Sadí sa do riadkov vzdialených od seba 20 cm a v riadku potom na vzdialenosť 7 až 10 cm. Vysádzame ju iba tak hlboko, aby bola špička cibule v jednej rovine s povrchom pôdy. Sadzačka sa nemá do pôdy zatláčať, tým sa pod ňou utuží zemina, ktorou vyrastajúce korienky zle prerážajú, a ich tlakom sa cibuľka dvíha smerom nahor. Preto vysádzame sadzačku do plytkej brázdičky, ktorú potom zahrnieme zeminou, avšak len tak, aby cibuľky zostali vzpriamene stáť.

Šalotka

Máj je tiež vhodným termínom na vysádzanie šalotky. Chuťovo je šalotka jemnejšia než cibuľa a výborne sa skladuje. Drobné cibuľky sa používajú aj na nakladanie. Vysádzame ju podobne ako kuchynskú cibuľu, iba rozstupy robíme väčšie (25 x 10 cm). Je menej náročná na pôdu aj na klimatické podmienky.

Postupné výsevy

Často chybujeme v tom, že máme príliš veľké oči a vysievame oveľa viac, než vôbec môžeme zužitkovať. Pri niektorých druhoch, ako sú napr. reďkovky alebo hlávkový šalát, odporúčame postupné výsevy. Stačí vysiať jeden riadok alebo len jeho časť, a až keď semenáčiky vzídu, vysejeme ďalší riadok. Takto to môžete robiť až do najneskoršieho vhodného termínu výsevu a budete mať trvalý prísun čerstvej zeleniny. Inokedy to môžeme riešiť aj striedaním rôznych odrôd s nerovnakým časom zberu, napr. jeden riadok hlávkového šalátu a druhý riadok rímskeho šalátu. Rímsky šalát rastie pomalšie a poskytuje neskorší zber.