Nákup a objednávka
Trávite hodiny záhradníčením s veľkým očakávaním, no výsledok je na zaplakanie, pretože vám rastliny aj úrodu ničia škodcovia? Nenechajte si kaziť radosť a vyhláste všetkým škodcom v záhrade vojnu. Poradíme vám, ako jednotlivé druhy rozpoznať a ako tento boj vyhrať.
Hmyzí škodcovia v záhrade predstavujú najpočetnejšiu skupinu, ktorá dokáže znepríjemniť život nejednému záhradkárovi. Vrásky na čele nám však robia aj slimáky či hraboše. Skôr než sa pustíte do ich likvidácie, mali by ste si byť istí ich správnou identifikáciou – budete tak mať väčšiu šancu nad nimi zvíťaziť.
Pamätajte, že…
… vyraziť do boja so škodcami rastlín v záhrade s pomocou agresívnych chemických prípravkov nie je to pravé orechové. Okrem samotných nepozvaných nepriateľov totiž môžete zlikvidovať či odohnať aj užitočný hmyz, ako sú napríklad včely, lienky alebo motýle. Snažte sa preto vždy najprv uprednostňovať prírodné metódy.
Ak by sme mali pomenovať najbežnejšieho a najrozšírenejšieho hmyzieho škodcu, potom by voška určite zvíťazila. Tento drobný hmyz svetlozelenej, prípadne žltej, ružovej až čiernej farby je azda všade a rozhodne nie je vyberavý – usadí sa na ovocných stromoch, okrasných kríkoch, zelenine aj kvetoch (hojne na ružiach). Vošky navyše bývajú často ukryté na spodnej strane listov, preto si ich všimneme až vtedy, keď vytvoria kolónie, alebo je rastlina obalená mravcami – tie totiž milujú medovicu vylučovanú voškami, a tak svojich darcov elixíru chránia pred predátormi. Lenže medovica je živnou pôdou aj pre škodlivé huby, ktoré rastliny postupne likvidujú. A aby toho nebolo málo, vošky navyše saním rastlinných štiav môžu prenášať hubové, plesňové alebo bakteriálne choroby.

V dôsledku sania rastlinných štiav voškami majú napadnuté rastliny deformované listy – tie sa krútia, vysychajú, sú deravé alebo úplne zničené. Pri napadnutí pukov a kvetov dochádza k ich opadávaniu, rastlina býva často slabá a zakrpatená.
Často pomôže vysadenie aromatických rastlín, ktoré voškám „nevoňajú“, ako je levanduľa či molica/rýmovník (Plektrantus). Do záhrady tiež môžete pomocou hmyzích hotelov prilákať prirodzených nepriateľov vošiek – lienky sedembodkové či zlatoočky. Vyskúšať možno aj domáci postrek pripravený z dvoch lyžičiek tekutého mydla a jedného litra vody, ktorým pomocou rozprašovača rastlinu postriekate. Z prírodných prostriedkov potom možno voliť aj tie, ktoré obsahujú neemový olej. Vhodné je takisto prihnojovať napadnuté rastliny výluhom z prasličky, ktorý spevňuje rastlinné pletivá. Ak sa však vošky premnožia vo veľkom, bez pomoci chémie sa, žiaľ, nezaobídete.
O niečo vzácnejšie než vošky a vyberavejšie – to sú molice. Majú štíhle, biele alebo žlté telo a rovnako ako vošky sa živia rastlinnými šťavami, čím poškodzujú rastliny. Aj ony vylučujú lepkavú tekutinu a môžu prenášať najrôznejšie hubové, plesňové alebo bakteriálne choroby. Vyberajú si najmä paradajky, uhorky či kapustu, z okrasných rastlín potom ibišteky, gerbery, fuchsie či sasanky.

Molice spoznáte podľa bielych, nitkovitých škvŕn na listoch, ktoré bývajú spravidla lepkavé a často skrútené. Rastlina tiež horšie prospieva. Ak pri dotyku napadnutého listu začujete bzukot, napadnutie rastliny je už v pokročilom štádiu.
Z prírodných prostriedkov možno použiť prípravky na báze neemového oleja, či postrek na báze repkového oleja a pyretrínov. Do skleníka potom môžete nasadiť aj ich prirodzených nepriateľov – osku Encarsia formosa, tá však na svoj život potrebuje dostatočnú vlhkosť (aspoň 50 %) a teploty vyššie než 18 °C. Ďalej je potrebné odstraňovať napadnuté časti rastlín a aj na konci sezóny konať preventívne a nechať prezimovať čo najmenší počet hlávok kapusty/kelu a zo záhonov ich vždy odstraňovať aj s koreňom.
Trápia vás vyschnuté rastliny s minimom koreňov, aj keď je pôda okolo nich vlhká? Potom ich pravdepodobne napadla smutnica – malá čierna muška s kovovo lesklým telom a dlhými nohami. Podobá sa ovocným muškám a rýchlo sa množí, často si ich všimneme až ako kŕdle akýchsi malých „komárov“ vznášajúcich sa priamo nad pôdou.

Po napadnutí smutnicami rastliny žltnú, sú deformované, zničené, postupne vysychajú, aj keď sú pravidelne hnojené a zalievané.
Vhodnou voľbou sú insekticídy na báze neemového oleja, ktoré sa lejú do pôdy ku koreňom. Použiť možno aj parazitické hlístice SF (Steinernema feltiae), ktoré sa vlejú spolu s vodou do pôdy, kde ich háďatká vykonávajú svoju prácu. Vhodné je tiež vysádzať odolné odrody proti smutniciam a pravidelne vykonávať kontrolu rastlín, či nie sú napadnuté. Na menších plochách môžete použiť lepkavé žlté zápichy či visačky, ktoré smutnice prilákajú na prisadnutie a už nepustia.
Ak na svojich rastlinách nájdete malé jemné pavučinky ovinuté okolo listov, potom ich s najväčšou pravdepodobnosťou napadli roztočce. Tento drobný roztoč napáda ovocie, zeleninu, vinič, stromy, kríky aj izbové rastliny.

Listy sú obalené pavučinkami, vykazujú biele či žlté škvrny a často opadávajú.
S roztočcami možno bojovať prípravkom z repkového oleja a pyretrínov, prekáža im aj vyššia vlhkosť, preto ich v skleníku môžete likvidovať aj zvýšením vlhkosti vzduchu.
Žltooranžový americký chrobák s výraznými hnedými pruhmi na krovkách robí vrásky nejednému pestovateľovi zeleniny – jeho larvy totiž vyhryzávajú diery do listov a ak nie sú včas zlikvidované, z listov zostanú len hrubšie žilky (a vám oči pre plač). Kým dospelý chrobák už nie je nijako zásadne škodlivý, larvy si s chuťou pochutnajú aj na stonkách a hľuzách zemiakov, navyše môžu prenášať najrôznejšie choroby a vírusy.

Napadnuté listy majú kučeravé okraje a sú na nich čierne škvrny.
Pásavka je veľmi plodná a za rok vytvára až 3 generácie potomkov. Po vzídení zemiakov je preto potrebné pravidelne kontrolovať rastliny, či sa na nich chrobáky nevyskytujú – ak áno, treba ich pozbierať, vykopať a zničiť. Na ochranu rastlín môžete použiť postrek z neemového oleja, v prípade silného napadnutia chemické insekticídy. Napadnuté časti je potrebné likvidovať. Dobré je vysádzať odrody odolné voči napadnutiu pásavkou a tiež prerezávanie zemiakovej vňate, aby sa zlepšila cirkulácia prúdenia vzduchu, a tým sa znížilo riziko napadnutia.
Mäkkýše, teda slimáky a ulitníky, sú najviac nenávideným škodcom rastlín. Stačí, aby viac zapršalo, a záhrady sú ich plné. Existuje mnoho druhov, najčastejšie sa stretávame so slimákom španielskym, ktorý si neberie servítky a živí sa stonkami, listami, kvetmi, púčikmi aj koreňmi všetkého možného, takže je pre záhradkárov naozaj nebezpečný. Navyše nemá veľa prirodzených nepriateľov, keďže jeho horký sliz všetkých odrádza – rád si na ňom pochutí len indický bežec, plemeno domácej kačice.

Na slimáky je najúčinnejší ručný zber. Použiť môžete aj najrôznejšie pasce na slimáky vrátane pivnej pasce či ploty z medených drôtov. Kúpiť môžete aj rôzne granule (moluskocíd), ktoré ich pri rozklade v ich žalúdku zničia – zároveň sú tieto granule horké, takže odrádzajú iné zvieratá vrátane ježkov, aby ich zožrali. Pomôcť môže aj vysadenie niektorých rastlín v okolí, ako je nechtík alebo aksamitník, ktorých vôňa slimáky odpudzuje. Vhodné je tiež polievať záhradu len ráno, a ak záhony mulčujete, tak len v tenkej vrstve a nie čerstvo odumretými zvyškami rastlín.
Okrem vyššie uvedených škodcov existuje celý rad ďalších, či už ide o rôzne larvy, motýle, hraboše, krtkov, vtáky ozobávajúce plody a ďalšie, s ktorými je spolunažívanie náročné a ich vyháňanie často nekončiacim bojom. Za zmienku potom stojí ešte aj v posledných rokoch veľmi rozšírená krtonožka obyčajná – robustný hmyz veľký 4–6 cm, ktorý dokáže zničiť celú úrodu. Živí sa totiž korienkami rastlín a veľmi rýchlo sa množí. Napadnutie krtonožkou sa prejavuje rýchlym vysychaním a vädnutím rastlín a prekyprenou pôdou (krtonožky si v nej robia chodbičky). Zbaviť sa jej možno pomocou parazitických hlístic Steinernema carpocapsae, ktoré požierajú v pôde larvy krtonožiek. Medzi ich prirodzených nepriateľov patria krtkovia, ježkovia, piskory, škorce, drozdy, mačky a ropuchy. Určite nie je dobré vyberať krtonožky holou rukou – krtonožka vás totiž môže bolestivo uhryznúť a navyše v prípade ohrozenia vylučuje zapáchajúcu tekutinu. Uhryznutie však nie je jedovaté.

Či už amatérsky záhradkár alebo profesionál – škodcov nemá rád nikto. Napriek tomu sa však neoplatí boj s nimi vzdávať. Vezmite si k srdcu naše jarabáčie rady a buďte v radostnom očakávaní – správne zvolenou ochranou proti škodcom sa môžete dočkať bohatej úrody, aj keď k vám do záhrady zavítajú nechcení návštevníci. Nech vám to rastie a rodí!
Máte k tématu dotaz? Zeptejte se, rádi vám poradíme.
Chcete dostávat nejnovější rady a tipy ohledně aktuálních trendů?