Veľkonočné tradície a ich symbolika

Veľkonočné vajíčko

Jednou z najtypickejších veľkonočných tradícií je zdobenie kraslíc. Zaujímavé je, že práve tento zvyk pochádza ešte z čias pred kresťanstvom. Príchod jari sa totiž oslavoval už vtedy a vajíčko od pradávna symbolizuje zrodenie a nový život. Neskôr, v kresťanských časoch, sa vajíčko považuje aj za symbol vzkriesenia.

Ďalšou možnosťou, ako si možno vysvetliť obľúbenosť vajec a vaječných pokrmov, je aj fakt, že veľkonočným sviatkom predchádzalo obdobie pôstu, keď konzumácia vajec nebola povolená. Je teda možné, že sa ľudia jednoducho tešili, kedy sa pôstne obdobie skončí a budú si zakázané vajcia opäť môcť dopriať.

Baránok a zajačik

Ďalším symbolom je veľkonočný posol – zajačik. Zvyk zobrazovať počas Veľkej noci práve zajačika bol pravdepodobne prevzatý zo západných krajín, kde práve on prináša veľkonočné vajíčka. Presne sa nevie, ako tento zvyk vznikol. Jedným z dohadov je, že zajace na jar prichádzajú do blízkosti ľudských obydlí s cieľom získať potravu. Keďže sú však zajace veľmi plaché zvieratá, ktoré pred človekom zvyčajne utekajú, vznikla predstava, že veľkonočné vajíčka nám potajomky prinášajú práve ony. V západných krajinách je zajačik tým, kto je zodpovedný za vajíčka schované v tráve, a deti sa ich vydávajú hľadať.

Tradícia veľkonočných zajačikov bola prevzatá zo západných krajín

Pečenie veľkonočného baránka je veľmi jasne spojené s hebrejskou tradíciou, podľa ktorej je Boh označovaný ako pastier a veriaci Izraeliti sú jeho ovečkami. Baránok sa tiež zabíjal a obetoval na pamiatku vyvedenia Izraela z egyptského otroctva. V kresťanskej tradícii baránok symbolizuje aj Ježiša Krista, ktorý je označovaný ako Baránok Boží pre svoju čistotu a nepoškvrnenosť.

Vyskúšajte náš recept na tradičného veľkonočného baránka, ktorým ozdobíte sviatočný stôl. Touto dobrotou potešíte dospelých aj deti. Tie môžete požiadať o pomoc pri jeho zdobení.

Lahodný veľkonočný baránok

Budeme potrebovať:

270 g hladkej múky

3 vajcia

160 g kryštálového cukru

210 g zmäknutého masla plus kúsok na vymastenie formy

1 vrecúško vanilkového cukru

1 lyžička nastrúhanej citrónovej kôry

štipka soli

1 a pol lyžičky prášku do pečiva

2 lyžice strúhanky

2 hrozienka

Na bielkovú polevu si pripravíme:

3 bielky, 180 g práškového cukru, šťavu z polovice citróna

Polevu si samozrejme môžete zvoliť aj inú podľa vlastnej chuti.

Postup:

1. Vyšľaháme žĺtky s cukrom a maslom.
2. V oddelenej nádobe vyšľaháme bielky.
3. Preosejeme múku  a zmiešame s ďalšími sypkými ingredienciami.
4. Všetko opatrne premiešame (vyšľahané bielky až úplne na koniec).
5. Formu vymastíme maslom a vysypeme strúhankou.
6. Predhrejeme rúru na 180 stupňov (alebo 200 stupňov v prípade teplovzdušnej).
7. Cesto vlejeme do formy a pečieme v predhriatej rúre približne 35 minút.
8. Baránka necháme vychladnúť a následne vyklopíme z formy.
9. Pripravíme si polevu vyšľahaním bielkov spolu s cukrom a citrónom.
10. Baránka ozdobíme pripravenou polevou a dvoma hrozienkami, ktoré použijeme ako oči. Baránkovi to bude najviac pristane s farebnou stužkou okolo krku.

Bahniatka

Roztomilé bahniatka sú vetvičky vŕby rakyty s čiastočne rozvitými kvetmi. Bahniatka predstavujú podľa kresťanskej tradície palmové listy, ktorými obyvatelia mesta Jeruzalem vítali prichádzajúceho Krista. Na Kvetnú nedeľu sa bahniatka svätili v kostole a ľudia si ich odnášali domov, kde ich mali chrániť pred chorobami. Na Popolcovú stredu nasledujúceho roka sa bahniatka pálili. Po takto spálených bahniatkach zostal popol, ktorý sa tradične používal v katolíckych kostoloch na udeľovanie „popolca“, keď sa mužom sypal popol na hlavu a ženy boli označené na čele krížikom.

Možno vás prekvapí, že aj roztomilé bahniatka majú svoj pôvod v kresťanskej tradícii

Korbáč

Korbáč patrí medzi mladšie tradície, ktoré sa objavili až v období stredoveku. Ide o nástroj upletený z vŕbových prútikov, do ktorého sa vplietajú stuhy. Tento nástroj má za úlohu odovzdať ženám mladosť, zdravie, sviežosť a plodnosť. Namiesto korbáča sa používa aj vetvička borievky alebo varecha. V minulosti chlapci korbáčom prejavovali náklonnosť dievčatám, ktoré na oplátku chlapcom darovali zdobené vajíčka a uväzovali na korbáč farebné stužky.

Judáše

Judáše sú ďalším, zvláštne tvarovaným veľkonočným pečivom, ktoré sa zadělávalo na Zelený štvrtok. Ľudia verili, že konzumácia judášov vám zabezpečí pevné zdravie. Judáše, ako už názov napovedá, vychádzajú tiež z kresťanstva a pripomínajú nám zradu apoštola Judáša, ktorý zapríčinil Ježišovo zatknutie.

Adónisova záhradka

Ešte ste o nej nepočuli? Pod týmto tajomným pojmom sa však skrýva ďalšia veľmi rozšírená a obľúbená tradícia vysievania osenia do misy či kvetináča. Na výsev sa tradične používa jačmeň alebo pšenica. Takto vyklíčené osenie sa ďalej zdobí veselými kraslicami a inými veľkonočnými motívmi. Mladý jačmeň svojou sviežou zeleňou rozžiari každý stôl. Skúste to – ešte je čas. Na úplné naklíčenie budete potrebovať približne týždeň.

Je po Veľkej noci a je vám ľúto osenie vyhodiť? Využiť ho môžete ako zelenú prísadu do smoothie. Mladý jačmeň je totiž plný vitamínov, chlorofylu, minerálov a ďalších látok, ktoré sú prospešné pre naše zdravie.

Poznáte nejaké ďalšie veľkonočné tradície? Podeľte sa o ne s nami!